2008-09-17 - 17. septembra 2008 – Dva roboty spoločnosti ABB vykonali 54 miliónov presných zvarovacích operácií, ktorými sa podieľali na výstavbe dvoch urýchľovacích prstencov v špeciálnom urýchľovači Large Hadron Collider (LHC). Častice v LHC boli urýchlené tak, aby napodobnili zrodenie vesmíru jednu miliardinu sekundy po Veľkom Tresku.
Dva roboty IRB 140 boli súčasťou laserového zváracieho systému špeciálne navrhnutého na spracovanie komponentov z nerezovej ocele, z ktorých sa postavili dva prstence LHC, najväčšieho a najzložitejšieho vedeckého nástroja, aký sa vôbec kedy postavil.
Obrovský CMS snímač je jedným zo štyroch, kde sa častice zrazia rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla a kde sa zmerajú výsledky pre neskoršie analýzy.
Po viac ako dvoch desaťročiach príprav sa svet prvýkrát o LHC dozvedel z médií 10. septembra, kedy bol prvý prúd častíc vypustený cez jeden z dvoch urýchľovačov. Oba sú dlhé 27 kilometrov.

V nasledujúcich mesiacoch bude LHC trieštiť subatomárne častice rýchlosťou 99,99 percent rýchlosti svetla. Takto sa vytvoria podmienky porovnateľné s tými, ktoré boli jednu miliardinu sekundy po Veľkom Tresku. Častice sa vystrelia v opačných smeroch cez prstence urýchľovača a zrážky, nastávajúce 600 miliónkrát za sekundu, zaznamenajú štyry obrovské snímače.
LHC, uložený v tuneli 50 až 150 metrov pod Európskou organizáciou pre nukleárny výskum (CERN) na švajčiarsko-francúzskych hraniciach, bol vo výstavbe 20 rokov, stál 10 miliárd USD a podieľalo sa na ňom viac ako 10 tisíc vedcov z 80 krajín. Neprekvapí teda, že LHC nazývajú najambicióznejším vedeckým projektom všetkých čias.
 |
 |
| “Toto je pravdepodobne najpresnejšia a najnáročnejšia aplikácia, akou kedy štandardného robota poverili” - Chris Moore, Garrandale Systems |
 |
 |
Každý trubicový komponent je 15 až 18 metrov dlhý a skladá sa z neobvykle komplexnej zostavy súčiastok pozváraných dokopy podľa prísnych požiadaviek. Poloha zvarov musela byť v rozmedzí 10 až 15 mikrónov, pričom samotné zvary majú iba 30 mikrónov v priemere. Na dvojdielnom urýchľovači bolo treba vykonať približne 54 miliónov zvarov dvoma robotmi.
“Toto je pravdepodobne najpresnejšia a najnáročnejšia aplikácia, akou kedy štandardného robota poverili,” povedal Chris Moore, riaditeľ spoločnosti Garrandale Systems, ktorý navrhol trubicový komponent v spolupráci s Ferranti Photonics pre firmu Accles & Pollock. “Výsledkom kombinácie presných nástrojov a štandardu v spojení s vysoko výkonným párom robotov je neuveriteľná opakovateľnosť a presnosť.”